stankinder

Momentálne sa v EÚ prevádzkuje 18 reaktorov typu VVER: 2 v Bulharsku, 6 v Česku, 2 vo Fínsku, 4 v Maďarsku a 4 na Slovensku. Nesmieme zabudnúť ani na Ukrajinu, ktorá prevádzkuje až 15 reaktorov VVER. Všetky tieto elektrárne spája spoločný dodávateľ jadrového paliva – ruská spoločnosť TVEL. V súčasnosti môžeme pozorovať rastúce ambície americkej spoločnosti Westinghouse Electric Company (WEC) stať sa nielen alternatívnym, ale dokonca hlavným dodávateľom jadrového paliva pre tieto elektrárne. Podľa údajov z roku 2015 dodáva WEC v Európe jadrové palivo až do 65 reaktorov. Okrem toho, 60% jadrových elektrární v EÚ je založených na využívaní technológie WEC.

Pri rozhodovaní sa o dodávateľovi jadrového paliva berie prevádzkovateľ  do úvahy mnohé faktory, ako napr. výkonnostné parametre, cenu, výsledky prevádzkovania daného typu paliva, resp. referencie a, samozrejme, bezpečnostné aspekty.

Pri vývoji jadrového paliva pre reaktory VVER ťaží TVEL predovšetkým z dokonalej znalosti projektov týchto reaktorov, má k dispozícii výsledky využitia tohto paliva a mnohoročné skúsenosti získané v rámci spolupráce s prevádzkovateľmi blokov VVER. Netreba hovoriť, že väčšina z týchto znalostí je duševným vlastníctvom TVEL a predmetom obchodného tajomstva. Samozrejme, neznamená to, že nejaká iná spoločnosť by nemohla po nejakej dobe disponovať vedomostnou základňou, ktorá by jej umožnila vyrábať palivo pre „cudzie“ reaktory. Bude však potrebovať veľa času na hľadanie riešenia, ktoré už existuje a nevyhne sa pritom chybám, ktoré môžu mať katastrofálne následky, nakoľko sa jedná o jadrovú energiu.

Práve touto cestou sa vybrala aj spoločnosť Westinghouse,  ktorá uvidela obrovský potenciál na trhu s palivom pre „sovietske“ a teraz aj ruské reaktory. Viedla ju k tomu stagnácia na tradičných trhoch orientovaných na vlastné reaktory v USA a v Európe. Spomalenie až zastavenie výstavby nových jadrových elektrární v Spojených štátoch a reálne ukončenie využívania jadrovej energetiky v krajinách Západnej Európy výrazne ohrozilo ekonomické postavenie i zisky WEC. A tak spoločnosť Westinghouse odvážne a bez váhania vkročila na „územie“ svojho jediného reálneho konkurenta v oblasti dodávok paliva pre reaktory VVER. Využíva pri tom aktuálnu politickú situáciu a umelé vytváranie obrazu TVEL ako nespoľahlivého partnera vzhľadom na vyostrenie vzťahov Západ – Rusko.

Ale doterajšie skúsenosti prevádzkovateľov jadrových elektrární s reaktormi VVER v Európe len potvrdzujú pozíciu spoločnosti TVEL ako spoľahlivého, flexibilného a vyspelého dodávateľa jadrového paliva, pričom v týchto elektrárňach nedošlo k žiadnym nehodám ani núdzovým stavom v dôsledku zlyhania ruského paliva. Okrem toho, sú dodávky paliva TVEL ekonomicky výhodnejšie, o čom svedčia aj výsledky doterajších výberových konaní,  napr. v Česku a na Slovensku.

Pozrieme sa teda na výsledky pokusov náhrady palivových kaziet TVEL palivom WEC.

Jadrová elektráreň Temelín využívala palivo vyvinuté spoločnosťou Westinghouse od svojho spustenia v roku 2000. Už vtedy sa ukázala slabá stránky amerického paliva vyvinutého pre reaktory VVER – horšie mechanické vlastnosti, čo sa prejavovalo nadmerným ohýbaním, krútením a netesnosťami. Tieto javy by mohli viesť, napr. k zaseknutiu paliva pri regulovaní výkonu, čo je neprípustné. Museli byť realizované dodatočné úpravy, ktoré problémy eliminovali len sčasti. V roku 2006 museli 1.blok JE Temelín odstaviť kvôli problémom v oblasti systému rýchleho odstavenia reaktora – došlo k zlyhaniu až 84% regulačných tyčí. Následne prevádzkovateľ a český dozorný orgán SÚJB potvrdili fakt degradácie aktívnej zóny, ako riešenie bola realizovaná predčasná výmena paliva a častejšie skúšky funkčnosti regulačných tyčí. Oficiálni zástupcovia SÚJB zdôrazňovali hlavne ekonomické dopady nedokonalého paliva, avšak priznávali aj možný negatívny vplyv na bezpečnosť. Už v nasledujúcom výberovom konaní bola ako dodávateľ paliva vybraná spoločnosť TVEL.

V roku 2001 Westinghouse na základe medzivládnej dohody medzi Ukrajinou a USA začal s vývojom paliva pre ukrajinské reaktory typu VVER. Ešte počas fázy vývoja WEC konštatoval, že nemá dosť prevádzkových a výrobných údajov o ruskom palive. Situáciu komplikovala skutočnosť, že by sa nové palivo používalo v tzv. „zmiešanej“ zóne (palivo rôznych výrobcov). V rámci pilotného projektu boli vyrobené v USA palivové kazety zavezené do aktívnej zóny Južnoukrajinskej JE v roku 2005. Nasledovali ďalšie konštrukčné a materiálové úpravy, z dôvodu úspory nákladov a zníženia ceny bola výroba presunutá z USA do Švédska. Prvé kazety boli zavezené do 3.bloku Južnoukrajinskej JE v 2009. Kontroly v roku 2012 odhalili mechanické poškodenie obalov paliva a dokonca mechanické zničenie dištančných mriežok. Jadrový dozorný orgán Ukrajiny následne zakázal použitie paliva WEC v reaktoroch.

Vyššie uvedené príklady sa týkali negatívnych skúseností s použitím paliva WEC v reaktoroch VVER. Ale v prípade slovinskej jadrovej elektrárne Krško išlo o správanie sa amerického paliva v americkom reaktore. Počas odstávky reaktora v 2.polovci 2013 bolo zistené mechanické poškodenie paliva WEC spôsobené vibráciami a prúdením chladiva. Malé praskliny na obale palivovej tyče umožnili vniknutie chladiva, čo v dôsledku kontaktu s palivom viedlo k produkcii vodíka, následnému krehnutiu obalu a jeho mechanickému porušeniu.

Pre úplnosť treba uviesť, že Westnghouse dodával palivo aj pre JE Loviisa vo Fínsku, Kozloduy v Bulharsku a Paks v Maďarsku. Ale vo všetkých prípadoch sa prevádzkovatelia neskôr rozhodli pre návrat k dodávkam z Ruska – z hľadiska ekonomického.

Treba tiež podotknúť, že za prípadné škody v dôsledku nehody v JE vždy nesie právnu zodpovednosť jej prevádzkovateľ, nie dodávateľ jednotlivých komponentov. Následky znášajú obyvatelia krajiny, kde k nehode došlo, príp. obyvatelia okolitých krajín. V žiadnom prípade to nebudú americkí občania…